Z Iraku na úteku - rozhovor s Tonym Fričom

Autor: Spoločenstvo Ladislava Hanusa | 27.4.2015 o 19:33 | (upravené 28.4.2015 o 19:31) Karma článku: 4,55 | Prečítané:  650x

Fotograf Tony Frič strávil s utečencami na severe Iraku, v oblasti Kurdistanu, takmer mesiac zdieľajúc ich život v stanoch a provizórnych obydliach. V stredu 22. apríla otvoril festival Bratislavských Hanusových dní prezentáciou fotografií a prednáškou na tému „Z Iraku na úteku“.

Prečo sú kresťania v Iraku prenasledovaní?

Kresťania dnes čelia prenasledovaniu najmä zo strany Islamského štátu (ISIS), ktorý v minulom roku veľmi rýchlo rozšíril svoj vplyv na území Iraku. K tomuto prenasledovaniu dochádza preto, lebo ISIS nemá pre kresťanov vo svojich štruktúrach a na svojich územiach miesto. Pri konfrontácii s ISIS má kresťan možnosť konvertovať na Islam, platiť daň, ujsť alebo zomrieť. V Mosule si niekoľko kresťanov vybralo platiť daň, no po čase zistili, že to nefunguje a rozhodli sa utiecť. Podmienky, aké si Islamský štát nastavil na platenie dane boli neúnosné, často v sebe obsahovali odovzdanie veľkej časti majetku a kresťanom už nezostávali peniaze na to, aby mohli daň aj naďalej platiť. Útek sa preto stal najlepším riešením.

Ako vyzerá život v utečeneckom tábore?

Väčšinu svojho času medzi utečencami v Iraku som strávil v tábore Mar Ellia, ktorý je domovom pre asi 600 kresťanov, a preto popíšem situáciu v tomto tábore.

Život v utečeneckom tábore sa najlepšie hodnotí z pohľadu detí, žien a mužov. V tábore Mar Ellia si deti žijú svoj život podobne ako predtým. Sú v bezpečí, pod ochranou rodičov, hrajú sa so svojimi rovesníkmi. Pred nedávnom dokonca začali deti chodiť do školy. V tábore majú aj rôzne aktivity, takže neprežívajú túto zmenu až tak ťažko, možno im len chýbajú kamaráti, s ktorými sa predtým hrávali, hračky a viac vlastného rodinného priestoru. Ženy robia to, čo robievali aj predtým. Starajú sa o svoje rodiny. Vykonávajú rovnaké práce ako predtým, len v oveľa horších podmienkach. Chlapi prežívajú život v tábore najhoršie, pretože väčšina z nich nemá prácu. Je to pre nich psychická záťaž.

Život v tábore sa ráno začína veľmi neskoro. Raňajkuje sa medzi 8. a 9. hodinou ráno. Ženy a deti pokračujú deň bežne, muži sedia na lavičkách a debatujú alebo browsujú na internete, ktorý chytajú z priľahlého hotela. Veľa času trávia ľudia aj hľadaním práce. Keďže tábor Mar Ellia je na okraji mesta, ľudia chodia do ulíc a celý deň si hľadajú prácu. Už štvrtine rodín sa podarilo odsťahovať sa z tábora, pretože si našli prácu, ktorá platí dostatočne na to, aby sa vedeli osamostatniť a začali žiť normálny život. Na druhej strane treba povedať, že miestni podnikatelia využívajú situáciu, v ktorej sa kresťania nachádzajú a platia im oveľa menej ako za normálnych podmienok.

Vedel by si nám priblížiť, aká je situácia v ostatných utečeneckých táboroch a aké organizácie poskytujú pomoc?

Mar Ellia je veľmi špecifický tábor, pretože sa oň veľmi dobre stará miestny farár, otec Douglas. Okrem tohto tábora má však na starosti ešte asi 10 táborov, no na tie nemá toľko času a ich stav je porovnateľne horší. Kresťania však nemajú problém s nedostatkom jedla, bývania alebo iných základných potrieb. Čo sa týka štruktúry pomoci kresťanom, 20% zabezpečuje vlastná farnosť a 80% diecéza a táto diecéza zbiera prostriedky od kresťanských organizácií z celého sveta.   

Jezídi, ďalšia prenasledovaná skupina v Iraku, sú na tom omnoho horšie a veľmi často ani nemajú čo jesť. O jezídov a ostatných utečencov v Iraku sa stará niekoľko organizácií, medzi nimi aj agentúra OSN pre utečencov. Väčšinou však ľudia nie sú veľmi spokojní so starostlivosťou v týchto táboroch, napríklad ich dávky jedla bývajú nedostačujúce a niekedy sú podmienky na bývanie také zlé, že niektoré rodiny odtiaľ radšej odchádzajú. Sú aj také tábory, maličké, ktoré vznikajú ad hoc, v ruinách domov, na rozostavanej stavbe alebo kdekoľvek je náznak nejakého úkrytu. Tam im pomáha naozaj ktokoľvek - stretol som sa s palestínskymi organizáciami, židovskými organizáciami. Naozaj je situácia taká, že utečenci sú stopercentne odkázaní na vonkajšiu pomoc.

Ako sa môžeme my tu na Slovensku zapojiť do pomoci irackým utečencom?

Do pomoci irackým utečencom sa dá zapojiť niekoľkými spôsobmi, či už je to prispením do zbierky, ktorú vyhlásila katolícka charita, podporením projektu Step-In Vysokej školy sv. Alžbety, ktorý naozaj zmysluplne pomáha alebo zapojením sa do projektu Spoločenstva Ladislava Hanusa s názvom „Kto pomôže, ak nie my“.  V rámci tohto projektu môžu jednotlivci vyjadriť záväzok, že sú ochotní darovať svoj čas, ponúknuť prácu, ubytovanie alebo nejakým spôsobom pomôcť irackým kresťanom integrovať sa do spoločnosti, ak by vláda Slovenskej republiky súhlasila poskytnúť niekoľkým irackým utečencom domov na Slovensku. V neposlednom rade sa však dá pomôcť aj modlitbou.

 

Autorom je Michaela Pobudová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?